Dlhé roky som dýchal ústami.
Všetko sa to začalo zimovou nádchou, po ktorej na jar nasledovala alergická sezóna. Po mesiacoch upchatého nosa a dýchania ústami mi zostal zvyk dýchať ústami. Môj nos bol, povedzme, na tvári už len na ozdobu.
Upchatý nos už dávno prešiel, ale dýchanie nosom mi išlo ťažšie. Počas dňa som si viackrát všimol, že dýcham s mierne pootvorenými ústami. Ráno mi zase mokrý vankúš od slín a vysušené ústa naznačovali, že v noci to bolo podobné.
Dlho mi to vôbec nevadilo.
„Nie náhodou mám ústa – budem nimi dýchať" – myslel som si – „Hlavné je, že vôbec nadýchnem vzduch, nie?"
Bohužiaľ nie, ale to som tenraz ešte nevedel.
Signály tu samozrejme boli: ťažko som zaspávál, v noci som sa viackrát zobudil, ústa som mal stále vyschnuté a chrápanie sa tiež stalo bežným.
Pomaly sa vo mne zmocnila trvalá vyčerpanosť a celkový pocit nepohody. Pre tú pomalú zmenu som si však ani nevšimol, že niečo nie je v poriadku.
Tento vyčerpaný stav sa stal mojou novou normou.
Bol som aj u ORL lekára. Vyšetril ma a povedal, že vidí mierne vychýlenie nosovej priehradky, ktoré nemá zmysel operovať, a inak že nemám žiadny problém. Takže nech idem domov a používam steroidový nosový sprej. To bolo všetko, čo mi ponúkla klasická medicína.
Bez lekárskej pomoci som vzal svoj osud do vlastných rúk.
Vtedy mi prišla do rúk kniha Jamesa Nestora Dych.
V knihe sa Nestor v rámci odvážnej výzvy podvolil tomu, aby mu výskumníci zo Stanfordskej univerzity na desať dní upchali nosové dierky, aby mohol dýchať výlučne ústami. Počas experimentu sa James potýkal s problémami, ako sú hlasné chrápanie a spánkové apnoe, suchosť v ústach a nízka hladina kyslíka v krvi.
Okamžite som sa v tom spoznal – presne s týmito problémami som zápasil aj ja.
V druhej polovici experimentu si Nestor počas tréningu aj spánku zalepil ústa, aby dýchal len nosom. Vďaka tomu negatívne príznaky vymizli.
Vedel som, že musím niečo zmeniť.
Návrh, aby som si zalepil ústa, sa mi zdal čudný, ale viaceré výskumy a odborná literatúra potvrdili priaznivé účinky pásky na ústa a dýchania nosom.
Pretože som nenašiel pásku určenú priamo na tento účel, skúšal som to s náplasťami na rany a inými lekárskymi náplasťami. Bohužiaľ buď nedržali dostatočne pevne, alebo mi strhávali pokožku z pier…
Vtedy sa vo mne prvýkrát zrodila myšlienka: aké dobré by bolo mať pohodlnú, na pokožku jemnú a jednoducho použiteľnú pásku na ústa.
Tak sa začal príbeh SleepAir.
Medzitým som začal cvičiť dýchanie nosom pomocou dychových cvičení a na noc som si zalepoval ústa. Dýchanie nosom mi však stále išlo ťažšie, než by bolo komfortné. Tak prišli do hry pásky na nos, ktoré rozšírili moje nosové dýchacie cesty.
Pravidelným používaním pások na ústa a pások na nos sa mi nakoniec podarilo vrátiť k dýchaniu nosom. Moja hladina energie a celkové zdravotné pocity sa výrazne zlepšili. Časom sa moje telo znovu naučilo to, čo zabudlo: zatvorené ústa a kľudné, hlboké dýchanie nosom sa stali automatickými.
Po tom, ako som na sebe samom zažil zmenu, ktorú spôsobilo moje dýchanie, som SleepAir dal jasnú misiu:
Pomáhať ľuďom získať späť to, čo im moderný životný štýl potichu vzal: správne dýchanie a všetko, čo s ním súvisí.
